paul tillich systematische theologie preklad doc. thdr. jan greso - 719
cieľom chápe čokoľvek. Ale kde je koniec, tam musí byť aj začiatok: to je okamih, v ktorom je zakúsená nenaplnenosť existencie a v ktorom sa začína úsilie smerujúce k naplneniu. Začiatok a koniec času nemôžu byť vyjadrené kvantitatívnymi pojmami, ale len kvalitatívnymi pojmami. Začiatok a koniec sú prítomné v každom okamihu dejinného času. Keďže čas a priestor sú účinné vo všetkých dimenziách života, nemôže byť čas bez priestoru a teda ani dejinný čas bez dejinného priestoru. V dejinnej dimenzii stojí priestor pod nadvládou času. Prvok „jedno-vedľa-druhého“ všetkých priestorových vzťahov objavuje sa v dejinnej dimenzii ako stretanie dejiny-nesúcich skupín, ako ich oddeľovanie, ich zápasy a ich znovuspájanie. Priestor, v ktorom sa nachádzajú, je charakterizovaný rozličnými formami prvku „jedno-vedľa-druhého“ v rozličných dimenziách. Ale okrem toho majú dejiny-nesúce skupiny tú vlastnosť, že sa usilujú smerom k jednote, ktorá transcenduje všetky jednotlivé skupiny bez toho, že by zničila ich a ich tvorivé možnosti. V symbole „Kráľovstvo Božie“, ktorý poukazuje na cieľ, ku ktorému sa približuje dejinný čas, zreteľne vyniká priestorový prvok: „kráľovstvo“ je oblasť vedľa iných, miesto vedľa iných. Pravdaže miesto, na ktorom vládne Boh, nie je miesto vedľa iných, ale miesto nad všetkými inými. Ale napriek tomu je to miesto a nie bezpriestorová „duchovnosť“ (Geistigkeit, spirituality) v tom zmysle, ako ju chápe dualizmus. Dejinný čas, ktorý sa pohybuje smerom k naplneniu, je aktuálny vo vzájomnom vzťahu dejinných miest. A tak ako dejinný čas zahŕňa všetky iné formy času, tak zahŕňa dejinný priestor všetky iné formy priestoru. Tak ako je v dejinnom čase zmysel prvku „jedno-za-druhým“ vyzdvihnutý do vedomia a stáva sa ľudským problémom, tak je v dejinnom priestore zmysel prvku „jedno-vedľa-druhého“ vyzdvihnutý do vedomia a stáva sa takisto ľudským problémom. Odpoveď na oba problémy je identická s odpoveďou na otázku o cieli dejinného procesu. d) Kauzalita, substancia a dimenzie života vo všeobecnosti. – O kauzalite v dimenzii dejín musíme uvažovať v protiklade k substancii a v jednote s ňou. Ale aby sme pochopili zvláštny charakter oboch v dejinnej dimenzii, musíme najprv analyzovať ich charakter v iných dimenziách. Ako v prípade priestoru a času tak aj v kauzalite sa nachádza prvok, ktorý je spoločný všetkým jej formám v rozličných dimenziách: Týmto prvkom je vzťah, v ktorom určitý stav predchádza iný stav, takže nasledujúci by nebol tým, čím je, bez predchádzajúceho. Príčinou je podmieňujúce „predtým“, a kauzalitou je poriadok vecí, podľa ktorého pre všetko, čo je, jestvuje podmieňujúce „predtým“. Dôsledky tohto poriadku pre chápanie konečnosti, boli prebraté v inej časti systému (zv. I, str. ..., ...). Tu je našou otázkou: Ako sa prejavuje kauzalita v rozličných dimenziách? Aby sme mohli rozoberať kategóriu substancie v dejinnej dimenzii, musíme takisto najprv pochopiť jej význam vo všeobecnosti, potom ju analyzovať v ne-dejinných dimenziách a napokon v samotnej dejinnej dimenzii. Kvalita substancie, ktorá je spoločná všetkým jej formám, je „za základ slúžiaca identita“ (zugrundeliegende Identität, underlying identity), t.z. identita s ohľadom na meniace sa náhody (akcidencie). Táto identita, ktorá určitú vec robí vecou, má v rozličných dimenziách rozličné charakteristické znaky a je v rozličných vzťahoch ku kauzalite. Pre teológiu je nesmierne dôležité, aby si uvedomila tieto rozdiely, keď chce používať kauzalitu a substanciu na opísanie vzťahu Boha k svetu, vzťahu Božieho Ducha k ľudskému duchu a vzťahu prozreteľnosti k agapé. Pod nadvládou anorganického sú podmieňujúce „predtým“ a podmienený následok (príčina a účinok) od seba oddelené, tak ako sú v zodpovedajúcej kvalite času od seba oddelené jednotlivé pozorované momenty. Kauzalita oddeľuje v tomto zmysle príčinu a účinok, hoci účinok je podmienený príčinou. V obyčajnom stretaní so skutočnosťou (s výnimkou hraničných oblastí anorganického, totiž s výnimkou mikrokozmického a makrokozmického) môže byť podmienenosť vyjadrená kvantitatívnymi
