Skriptář - Knihy, Skriptá a více pro vás

Význam: s výnimkou dvoch lt LP nst majú všetky spoločenstvá ochranný charakter, s funkciou a významom opísaným pri slt Sorbeto-Piceetum. Lesné typy: 6141 Sutinová smrekovcová smrečina nst, (O) 6142 Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina nst, vitidmycalvilhomog, (O) 6143 Smlzová smrekovcová smrečina nst, mycalvilhopmog, (O) 6144 Balvanovitá smrekovcová smrečina nst, myneahomog, (H) 6145 Živná smrekovcová smrečina nst,lnmyohomogmulget, (H) 7100 Limbová smrečina, (O) 7101 Sutinová rašeliníková smrekovcová smrečina, myvitidcalvilhomogsphag, (O) 7102 Kamenitá brusnicová smrekovcová smrečina, vitidmycalvilhomog, (O) 7103 Smlzová smrekovcová smrečina, mycalvilhomog, (O) 7104 Balvanovitá smrekovcová smrečina, myneahomog, (O) 7105 Smrekovcová smrečina na hornej hranici lesa, myneaatahomog, (O) 7106 Živná smrekovcová smrečina, lsmyohomogmulged, 09. Mughetum acidofilum, M – kosodrevina 8. vs, 0,87%, 0 - 2ºC, nad 1400 mm, 1550 – 1900 m n.m. Kosodrevina tvorí pásmo nad súčasnou hranicou lesa vytvorenou stupňom prirodzených smrečín. Spoločenstvá kosodreviny tvoria spolu so sekundárnymi hôľnymi spoločenstvami tzv. subalpínsky stupeň s prirodzeným výskytom v pásme 1500 – 1900 m n.m. Prirodzený výskyt kosodreviny v nižších polohách (cca nad 1100 m) sa viaže len na mrazové inverzie v blokových sutinách lokálnych ľadovcových morén a chladné, dlho zasnežené terénne polohy. Spoločenstvá zaberajú strmé i mierne svahy, svahové terasy, ostré i ploché hrebene, často aj bralnaté reliéfy a sutiny, s rôznymi sklonmi a na rôznych expozíciách. Prirodzený výskyt kosodreviny v stupni smrečín viedol k vytvoreniu podskupín Piceeto-Mughetum (Nízke Tatry) a Cembreto-Mughetum (oblasť centrálnych Karpát). Horninový podklad: prevažne kyslé a minerálne chudobné horniny kryštalinika, v menšej miere aj flyšové horniny (Babia hora). Pôdy: sú výrazne ovplyvnené drsnou, humídnou vysokohorskou klímou. Prevládajú typické podzoly, v prechodných typoch k hemioligotrofnému medziradu A/B kambizeme dystrické, kyslé, na bohatších horninách a južných expozíciách podzoly kambizemné a v extrémnych podmienkach balvanitých a blokových sutín rankre typické. V podmáčaných typoch inklinujúcich k zamokrenému edaficko-hydrickému radu geobiocénov sa vyskytujú rašelinné podzoly organozemné, organozeme a gleje. Zvyčajne sú to pôdy plytké, kamenité, často i sutinové, alebo balvanovité (na morénach a pod bralami). Rozklad opadu je pomalý, na povrchu sa vytvára hrubá vrstva kyslého nadložného humusu až rašeliny. Vegetačná charakteristika: V synúzii podrastu nie sú podstatnejšie rozdiely medzi slt M s predchádzajúcimi skupinami SP, LP a CP. Hlavné dominanty, t.j. acidofilné mezofilné druhy, podhorské a subalpínske acidofilné (ojedinele i eutrofné) sú rovnaké ako v slt Fap vst. V sekundárnych spoločenstvách kosodreviny (na plochách patriacich pôvodne slt SP, LP) dominuje Calamagrostis arundinacea. Na balvanovitých a vlhkých pôdach a morénach je typická prítomnosť druhov Athyrium distentifolium a Dryopteris dilatata, v relatívne suchších typoch Vaccinium vitis-idaea a Cetraria islandica. Na lokalitách s hrubšou vrstvou surového, rašelinejúceho humusu alebo na organozemiach dominujú niektoré druhy humikolné, najmä Vaccinium uliginosum, Empetrum hermaphroditum a rašeliníky (Sphagnum sp.). Lesný typ 8104 (kosodrevina na rašeline) predstavuje prechod ku geobiocenózam edaficko-hydrického radu, resp. súboru „a“.
112