diplomovka - 43
Na pozemku kúpeľov sa nachádzala aj práčovňa v Stražanskej Hute, kotolňa pre vyhrievanie kúpeľného domu, vodná nádrž, pivnica na jedlo a nápoje, krčma s uzavretým dvorom, byty pre krčmára a služobníctvo, stajňa, drevený dom pre turistov poprípade slúžiaci ako karanténa pre nákazlivo chorých a ich ošetrovateľov. Nachádza sa tu aj nemocnica, ktorá je úplne oddelená od pozemku kúpeľov.143 V domčeku pri elektrárni bývali hudobníci. Systematickým budovaním kúpeľných areálov v druhej polovici 19. stor. sa okrem poznania liečebných účinkov vôd a prírodného prostredia začínajú tieto areály využívať aj ako miesta, kde sa spája liečenie, oddych a zábava. Kúpeľné miesta sa stali modernými sezónnymi letoviskami. Okolie Novoveských kúpeľov skrášľovali fontány, jedna medzi spoločenskou miestnosťou a hostincom, druhá pri Turistickom dome a Veľkých kúpeľoch.144 Umelo vytvorené, 75 m široké, 60 m dlhé a 1,5 m hlboké jazero slúžiace na člnkovanie a kolkové ihrisko ponúkali návštevníkom možnosť športového vyžitia. Umelý vodopád (cascade) vysoký 20 m a vedľa neho stojaca široká terasa s krytým pavilónom osviežovali počas prechádzok ducha. Pitnú vodu zabezpečovali pramene „Koloman“ (Kálmán) a prameň „Nezabudni“ (Nefelejts), no pri vychádzkových udržiavaných cestách bolo viacero prameňov poskytujúcich čerstvú sviežu vodu.145 Súčasťou pitných kúr sa stali prechádzky. Ihličnaté lesy v okolí vytvárali lesopark, ktorého výmera bola 126 ha. Lesoparkom viedol chodník (promenade), obklopený lavičkami na oddych. Chodník viedol ďalej okolo umelého potôčika (Vyšný jarok), ktorý bol napájaný z potoka Dubnica.146 Celý areál kúpeľov bol upravený na prechádzky a posedenie v lese. V kúpeľných areáloch vznikali okrem balneologických a ubytovacích zariadení aj objekty so spoločenskou funkciou, nechýbali sály, herne, hudobné i parkové pavilóny či altánky pri minerálnych prameňoch. Novoveské kúpele ponúkali aj kúpalisko, telocvičňu, knižnicu, čitáreň s dodávkou dennej tlače, kolkáreň, tenisové miestnosti, telocvičné náradia a miestnosť s klavírom a stálu hudobnú skupinu. Spoločenská miestnosť bola zariadená biedermeierovským nábytkom, obložená benátskymi zrkadlami a bola prepojená s jedálňou. Počas kúpeľnej sezóny bola návštevníkom k dispozícii pošta, telegraf a telefón.147
143 144
ŠAL, SŽ, 10397/1892 prez. Názvy víl sú pozmenené podľa dobového názvoslovia. 145 ŠAL, SŽ, 10397/1892 prez. 146 KLEIN, A.: Dubnická dolina v prvej polovici 20. storočia. In: Ochrana prírody Slovenska, 2003, č. 1, s. 24. 147 Iglofüred. In: Igló Könyve. Igló, s. 223.
43
